Protokol o vode a zdraví
Ochrana vody a riešenie problémov súvisiacich s vodou dnes už nie je len vecou politiky vodného hospodárstva, ale záležitosťou celospoločenskou, týkajúcou sa väčšiny rezortov, spoločenských sektorov, subjektov a jednotlivcov. Voda sa stáva predmetom mobilizácie nielen aktivistov na ochranu životného prostredia, ale aj politikov a čoraz viac sa v otázke vody a vodných zdrojov angažujú aj občania.
Protokol o vode a zdraví bol vypracovaný v nadväznosti na Dohovor UN/ECE o ochrane a využívaní medzinárodných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992. Ako medzinárodná iniciatíva zaoberajúcou sa vodou a zdravím bol prijatý podpísaním väčšiny členských krajín Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Tretej ministerskej konferencii o životnom prostredí a zdraví v Londýnev dňoch 16.-18. júna 1999. Platnosťnadobudol 4. augusta 2005 ratifikáciou v 17 krajinách európskeho regiónu.
Slovenská republika prijala a ratifikovala protokol v roku 2001, kedy boli stanovené aj prvé národné ciele. V rokoch 2003 a 2005 boli predložené do vlády Národné správy o zabezpečení záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Protokolu o vode a zdraví. Za splnenie cieľov je zodpovedné Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR. Na základe skúseností a aktuálnej situácie boli v súlade s článkom 6 protokolu navrhnuté nové národné ciele a termíny na ich dosiahnutie. Materiál bol schválený na rokovaní vlády 4. júla 2007.
Ustanovenia protokolu sa v našich podmienkach vzťahujú na vody povrchové, podzemné, uzavreté vodné útvary vody využívané na kúpanie, vody na zabezpečenie zásobovania obyvateľov pitnou vodou a sanitáciu. Jeho cieľomna Slovensku je v súlade so základnými cieľmi protokolu podpora ochrany na všetkých úrovniach rozhodovania v národnom a medzinárodnom kontexte a na všetkých úrovniach prostredníctvom lepšieho využívania vody, zlepšenia hospodárenia s vodou, ochranou vodných ekosystémov ako aj prostredníctvom prevencie, kontroly a znižovania výskytu ochorení súvisiacich s vodou. Podstatou plnenia protokolu je prijímať legislatívne opatrenia a presadzovať nástroje pre zabezpečenie obyvateľstva pitnou vodu. Protokol navrhuje aktivity v mnohých oblastiach vodného hospodárstva vrátane výchovy, vzdelávania, integrovaného systému starostlivosti o vodu atď., ktoré sú koncipované v národnom i medzinárodnom kontexte. Významnú úlohu zohráva monitorovanie kvality vôd, ale aj dopadov jej užívania na populáciu Slovenska.
Význam vody ako životne dôležitej suroviny pre zdravie obyvateľstva a rozvoj spoločnosti je zahrnutý aj v rámci bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce Slovenskej republiky, pričom dôraz sa kladie na implementáciu vodnej politiky v súlade s požiadavkami rámcovej smernice EÚ o vode. V rámci bilaterálnej spolupráce na hraničných vodách má Slovenská republika podpísané dohody o ochrane vôd so všetkými susednými štátmi. V poslednom období narastá význam protipovodňových opatrení a manažmentu povodní a preto sa ako najnovší aspekt javí potreba zahrnúť do manažmentu a ochrany vôd vplyvy klimatických zmien.
V oblasti legislatívy Slovenská republika transponovala a implementovala všetky relevantné smernice Európskej únie týkajúce sa vody. V súčasnosti Slovenská republika splnila požiadavky stanovené Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/EC z 23. 10. 2000 ustanovujúcou rámec pôsobenia spoločenstva v oblasti vodnej politiky.
Základným dokumentom pre realizáciu vodohospodárskej politiky v Slovenskej republike je Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2015, ktorú vo februári 2006 vláda SR zobrala na vedomie. Podľa tejto koncepcie je do roku 2015 vypracovaný Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky v oblasti dodávky pitnej vody verejnými vodovodmi a v oblasti odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd do roku 2010 a 2015.
Situácia s vodou na Slovensku v porovnaní so svetom nie je kritická, čo však neznižuje význam tejto problematiky u nás. Zásobovanie vodou podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sú povinné zabezpečiť obce. Za kvalitu dodávanej pitnej vody do verejných vodovodov a sanitáciu sú zodpovedné obce, resp. vodárenské spoločnosti ako prevádzkovatelia týchto zariadení, v prípade obecných studní obce. Tie monitorujú kvalitu vody vo vodnom zdroji a v distribučnom systéme.Najmä vplyvom zvyšujúcej sa ceny vody je však zaznamenaný trend poklesu spotreby vody, čo má dosah na hygienické návyky určitých skupín obyvateľstva a zvyšuje sa i tendencia využívania individuálnych zdrojov vody s neoverenou kvalitou na pitné účely. Kvalitu vody pre hromadné zásobovanie u spotrebiteľa monitorujú regionálne úrady verejného zdravotníctva a podľa aktuálnych údajov bolo v roku 2008 na Slovensku zásobovaných pitnou vodou z verejného vodovodu 4 595 471 obyvateľov (86 % z celkového počtu). Okrem tohto monitorovania prebieha i monitorovanie kvality vôd na kúpanie, pričom na zdokonalení oboch systémov monitorovania sa stále pracuje.
Národné ciele:
- zvýšenie podielu obyvateľov zásobovaných vyhovujúcou a kvalitnou pitnou vodou z verejných vodovodov,
- zlepšenie situácie v oblasti čistenia a vypúšťania odpadových vôd,
- implementácia Rámcovej smernice o vode,
- zlepšenie kvality a zdravotnej bezpečnosti pitnej vody; do roku 2011 vyriešiť problém nadlimitného obsahu dusičnanov vo vode dodávanej verejnými vodovodmi,
- zabezpečenie účinných opatrení na predchádzanie ochoreniam súvisiacich s vodou; do roku 2012 zmonitorovať výskyt infekčných a neinfekčných ochorení súvisiacich s pitnou vodou,
- zavedenie nového informačného systému o kvalite vody z verejných vodovodov,
- zavedenie nového informačného systému o kvalite vôd na kúpanie na prírodných a umelých kúpaliskách,
- vydanie manuálu pre vlastníkov individuálnych vodných zdrojov; osveta pre verejnosť v oblasti vôd, najmä pre majiteľov súkromných studní,
- spolupráca s mimovládnymi organizáciami, vodárenskými spoločnosťami a obcami v oblasti vôd.